album: Žiarislav: Tá sila je v nás (2009)

Lúčne trávy kvitnú blahovoňavé,
v lesoch, hájoch hvízda vtáčia hudbička,
keď sa pozrieš dohora, máš namále,
slnko, oblak veští z tváre nebíčka.

Motýle a pavúky a chrobáky,
krásne farby, tvary vôbec nepoznáš,
nevidíš to, do seba si zažratý,
stále niečo robíš, nevieš tisíc krás.

ref.: Postoj chvíľu a rozjímaj,
dýchaj, otvor čuvy.
Nájdi si krásny svätoháj,
v raji svet sa budí.

Na skale si sedí netresk, rozchodník,
v lese iskrice a v bahne záružlie,
každý má to svoje miesto – vôbec nik
zbytočne sa nenarodí – duch to vie.

V kvapke vody žije hora bytostí,
zem je živá, živé sú i kamene,
svet je veľký, v kole všetkých pohostí,
žiadne dieťa nech už nie je nechcené.

Hej hory, hory,
zelený háj.
Keď ti je smutno,
zaspomínaj.
Hej za dievčinou, za voňavou,
spievala v rose spolu s trávou.

Hej hory, hory,
úžľabiny.
V samote sokola
prichýlili.
Na stráni sedí dolámaný,
hrá sa mu vetrík s peruťami.

Hej hory, hory,
pekne hrajte.
Kým ohník horí,
spomínajte.

Hej na tie oči, na zreničky,
smiali sa ako dve studničky.
Hej na tie oči, na zreničky,
žiarili ako dve hviezdičky.

Chvála ti veľká Matka Zem,
Chvála ti veľká Matka Zem,
matka široká, živá krasota,
veľká Matka Zem.

Ľudia priveľa rúbali,
svojej matke tvár driapali,
povetrie zmorili,
vody otrávili,
jej deti týrali.

Nech sa srdce nám očistí,
nech sa tvoja tvár vyjasní,
horúčky pominú
a triašky ustanú,
jak tvoje dieťa sní.

Chvála ti, že nás
na svojich prsiach nosíš,
Chvála ti, že nás
zo svojich vlasov živíš,
chvála ti, že si
napriek všetkému milá,
že si trpezlivá.

Kráča svojou dráhou,
cestou, ktorá má ho.

Kameňom i trávou,
aj s tým svojím nákladom.

Dávno vie ten pútnik,
z cesty nie je únik.

A odpoveď dá ti,
kým sa domov k hviezdam vráti.

Na vozíku máva
čarodejné nástroje.

Na ich strunách hráva,
na nich píska piesne svoje.

Sú to tvoje piesne,
sú na každom mieste .

Šepkajú ti z vánku,
búracajú, zunia v spánku.

ref.: Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté

Ten jeho vozíček
ťahá mu koníček.

Na oblohu vzlieta,
kým osúša slzy sveta.

Každý deň sa zrána
otvára mu brána.

Večer hľadá skrýšu,
kde duše sa vo sne kníšu.

Zas s koníkom ráno
tou východnou bránou.

Už vozík sa sunie
oblúčikom na poludnie.

Jasné kvety v tráve
obracajú tváre.

V nich tancuje zrenie
a tešia sa na plodenie.

ref.: Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté