K dnešnému vysielaniu máme obrazovú prílohu záhadných symbolov a znakov, ktorú si môžete otvoriť pred, alebo počas vysielania – na našej stránke Rodná cesta. Aby sme jasne videli, o čom hovoríme.
Témou relácie 2.7.2021 je:
Aj keď sa nám práve začína PRÍPRAVNÝ TÁBOR, na ktorom si môžu účastníci odpracovať ktorýkoľvek zo 4 táborov (Remeselný, Vedomecký, Prežitia a lukostreľby, Detský – Mladé kmene), predsa len dnes musí vybehnúť Žiarislav do štúdia. A to do Slobodného vysielača, kde to možné je. Stalo sa totiž to, že niektoré kruhy chcú zatriediť obrodu pôvodného duchovna ako extrémizmus. A to napriek tomu, že sme od svojho počiatku vďaka nášmu písanému zameraniu aj vďaka našim verejným výzvam a vyhláseniam s politickým extrémizmom nezlučiteľní. A tak i keď nás mejnsrímové média vyše 20 rokov ignorovali, tak zrazu sa stretávame s výmyslami a nepravdami o našom pôvodnom duchovne a to nie len na stránkach fantastov, ale aj v médiu, ktoré sa tvári ako seriózne. A najnovšie tu máme prípad, keď na súdnom procese pretriasajú, ktorý znak je alebo nie je pravý slovanský a čo má, alebo nemá znamenať. Sledujte Rodnú cestu tentoraz na Slobodnom vysielači dnes – 2.7. o 20:30. Aj keď výsledky sčítania ľudu, ešte nie sú pre občanov zverejnené a možno ani nebudú, ako tie minulé, niektoré páky už vedia, že sa k rodnému duchovnu hlásilo údajne veľa ľudí. A môžeme uvažovať o tom, prečo nám počas sčítania zablokovali prístup na podstránku Rodné duchovno a Žiarislav. Do vysielania môžete posielať svoje otázky a pripomienky. A povieme niečo aj o vydarenom Slnovrate a o pripravovaných táboroch a iných dobrých veciach, ktorých je plný náš vlastný svet. ŽIVA!
Témou relácie 13.9.2017 je:
- Hanobenie politických a náboženských symbolov – svastika, kosák a kladivo, kríž, ženský a štátny znak,
- O úcte k žene, sexizme a nahote v podchodoch.
- Európske jadro
Poznámka redakcie: (popisky k obrázkom stále dopĺňame, niektoré obrázky sa premiestnili na iné miesto, až budú všetky popisky doplnené, zoradíme obrázky ako boli pôvodne, podľa hovoru)
Kríž – svastika – pentagram – hviezda (svarga, kolovrat):
1. Rekonštruovaná misa s maľovanými sakrálnymi motívmi, Nemčice na Hané, Morava. Zdroj č. 1.
2. Halštatská sakrálna keramika so slnečnými výzdobnymi motívmi, 1, 2 – horákovská kultúra. Zdroj č. 1.
3. Sakrálny mobiliár doby halštatské, 1-3 – Moravičany, Čechy. Zdroj č. 1.
4. Eneolitická sakrálna keramika strednej Európy, 2 – Jevišovice „Starý Zámek“, Morava. Zdroj č. 1
5. Kraslica, Slovensko, Zdroj č. 5.
6. Sakrálna keramika doby rímskej, urna s naratívnou scénou zo ženského hrobu, Biala, Poľsko. Detail. Zdroj č. 1.
7. Zdeněk Váňa: Archeologické doklady kultu a magie u Slovanú, Slovenská archeológia, XXXVI-2, 1988: Varianty hrnčířských značek z raně středověkých hradišť v severozápadních Čechách
8. Dielenské značky ranného stredoveku na dnách slovanských nádob. Zdroj č. 7
9. Sakrálna keramika doby rímskej, urna s naratívnou scénou zo ženského hrobu, Biala, Poľsko. Detail. Zdroj č. 1.
10. Sakrálna keramika doby rímskej, urna s naratívnou scénou zo ženského hrobu, Biala, Poľsko. Detail. Zdroj č. 1.
11. Sakrálna keramika doby rímskej, urna s naratívnou scénou zo ženského hrobu, Biala, Poľsko. Detail. Zdroj č. 1.
12. Sakrálna keramika doby rímskej, urna s naratívnou scénou zo ženského hrobu, Biala, Poľsko. Zdroj č. 1.
13. Reliéf bohyne plodnosti,na strieborných doskách kotlíka z Gundestrup, Dánsko. Zdroj č. 1.
14. Sakrálna rytina vozu bohyne plodnosti, ťaženého volmi, Bohuslän, Švédsko. Zdroj č. 1.
15. Halštatská sakrálna keramika kalenderberské oblasti, scénické vyobrazenie na urnách ľoproňské skupiny, 5 – amfórovitá zásobnica s reliéfy „slnečných kolies“, Bernhardstahl, Dolné Rakúsko. Zdroj č. 1.
16. Staroneolitická sakrálna keramika strednej Európy, 11 – Köthen-Geutz, Německo. Zdroj č. 1.
17. Staroneolitická sakrálna keramika strednej Európy, 2 – Nová Ves u Kolína, Čechy. Zdroj č. 1.
18. Obradový koláč, Zdroj č. 5., novodrevná podoba, presne takýto tvar nie je na Slovensku doložený, dnes sa šíri viacmenej z územia Ruska s označením kolovrat.
19. Výšivka, slnečný znak. Zdroj č. 5.
20. Kresba kovania. Zdroj č. 6.
21. Vzory na slovenských črpákoch. Zdroj č. 4
22. Slovanský šperk, Zdroj č.3
23. Staroslovanské znaky na dnách nádob. Zdroj č. 3
24. Značka na dnách slovanských nádob. Zdroj č. 7
25. Kríž v kráži (kruhu), šperk Slovenov, Mikulčice. Tvar častý aj u iných Indoeurópanov už pred začiatkom letopočtu. – Bronzové závesky z predveľkomoravského obdobia. Zdroj č. 10
26. Pôvodné slnečné znamenia pri kresťanskom kríži na priečelí domu. Zdroj č. 2
27. Bronzový závesok z Mikulčic z doby pred Veľkou Moravou, Slovania. Zdroj č. 10
28. Kraslica, Slovensko ,Zdroj č. 5.
29. Kraslica, Slovensko, Zdroj č. 5.
30. Zdroj č. 6.
31. Štyri živly. Zdroj č. 6.
Strom -(dvoj) kríž:
32. „Strom života“ v archaických kultúrach, skandinávske skalné rytiny s motívom stromu – Lycke-Medbo. Zdroj č. 1.
33. „Strom života“ v archaických kultúrach, skandinávske skalné rytiny s motívom stromu -Balken. Zdroj č. 1.
34. Nákončie opaska so stromom života a závitnicou, Mikulčice, Veľká Morava. Zdroj č.8, alebo Zdroj č.3
35. „Strom života“ v archaických kultúrach, skandinávske skalné rytiny s motívom stromu – 1 – Lycke-Medbo, 2 – Hällby, 3 – Stenbacjen, 4 – Balken. Zdroj č. 1.
36. Výjavy „hieros gamos“ na neolitické keramike, Sonderhausen, Nemecko, Zdroj č. 1.
37. Maľované keramické nádoby z bohatých hrobov, nositelov skupiny Košariská halštatské kalenderberské oblasti, Réca, Slovensko, Zdroj č. 1.
38. Maľované keramické nádoby z bohatých hrobov, nositeľov skupiny Košariská halštatské kalenderberské oblasti,Nové Košariská (Dunajská Lužná), Slovensko, Zdroj č. 1.
39. Maľované keramické nádoby z bohatých hrobov, nositeľov skupiny Košariská halštatské kalenderberské oblasti,Nové Košariská (Dunajská Lužná), Slovensko, Zdroj č. 1.
40. Maľované keramické nádoby z bohatých hrobov, nositeľov skupiny Košariská halštatské kalenderberské oblasti, Janíky, Slovensko, detail. Zdroj č. 1.
41. Maľované keramické nádoby z bohatých hrobov, nositeľov skupiny Košariská halštatské kalenderberské oblasti, Janíky, Slovensko. Zdroj č. 1.
42. Maľované keramické nádoby z bohatých hrobov, nositeľov skupiny Košariská halštatské kalenderberské oblasti,Nové Košariská, Slovensko, detail. Zdroj č. 1.
43. Maľované keramické nádoby z bohatých hrobov, nositeľov skupiny Košariská halštatské kalenderberské oblasti,Nové Košariská, Slovensko. Zdroj č. 1.
44. Halštatská sakrálna keramika kalenderberské oblasti, scénické vyobrazenie na urnách ľoproňské skupiny, Bernhardstahl, Dolné Rakúsko. Zdroj č. 1.
45. Kraslica. Zdroj č. 2
46. Kraslica. Zdroj č. 5.
47. Znak stromu na cedidle – vlnenom „plecniaku“ a nášivka stromu života na kožúšku z Čierneho Baloga. Znak stromu na svetri s novodrevnou výzdobou.Zdroj č.9
48. Stromy života v znakoch miest Slovenska, Zdroj č. 6.
Picí roh – zrkadlo – kosák a kladivo + lunica a býk:
49. Kamenné stély a obrazy staroslovanských božstiev, 8 – Altenkirchen, Rujana. Zdroj č. 1.
49. Nákončie opaska s picím rohom, Mikulčice, Veľká Morava, alebo Zdroj č.3
50. Lunica, šperk. Zdroj č.3
51. Lunica, šperk. Zdroj č.3
52. Lunicové prívesky – obľúbené mesačné znamenia. Lunica napravo prechádza do znaku dvojitého hada, veľkomoravskí Sloveni. Zdroj č.3
53. Zlaté šperky, Zdroj č.3
54. Výjavy „hieros gamos“ na neolitické plastike, Szemely, Maďarsko, Zdroj č. 1.
55. Slnečná symbolika na bronzových predmetoch, 1- rieka Szamos u Szatmár, Maďarsko, 2 – „sluneční bárka“ z bronzovej nádoby, Siem, Dánsko, 3 – Včelánce, Slovensko, 4- pečatidlo, Mochlos, Grécko, 5 – Marhaň, Slovensko, 6 – Spišský Štvrtok, Slovensko. Zdroj č. 1.
56. Lunica, šperk. Zdroj č.3
Žena – ženský znak:
57. Sexuálne motívy na neolitické keramike, Wetzleindorf, Dolní Rakousko, Zdroj č. 1.
58. Sexuálne motívy na neolitické keramike, Střelice, Morava, Zdroj č. 1.
59. Náboženstvo starých Keltov, reliéf „Šíly“, Kilpeck, Anglie. Zdroj č. 1.
60. Halštatská sakrálna keramika so slnečnými a antropomorfnými výzdobnymi motívmi, 18 bylanská kultúra. Zdroj č. 1.
61. Halštatská sakrálna keramika so slnečnými a antropomorfnými výzdobnymi motívmi, 18 bylanská kultúra. Zdroj č. 1.
62. Eneolitická sakrálna keramika strednej Európy, 18 – Halle, Nemecko. Zdroj č. 1
63. Eneolitická sakrálna keramika strednej Európy, 16 – Trója, Turecko. Zdroj č. 1
64. Antropomorfná neolitická plastika stredná – 8 – juhovýchodná, Hluboké Mašůvka, Morava, 12 – východná, Vychvatynci, Ukrajina. Zdroj č.1
65. Kraslica. Zdroj č. 5
Prikladáme aj prekreslené znaky z pôvodnej slovenskej a slovanskej duchovnej kultúry – svargy, lunice a stromy života z dávnych zdrojov i mierne štylizované – autor Žiarislav:
Slnečné znaky v ranom stredoveku ( https://sagy.vikingove.cz/hledani-puvodu-kolovratu/ )
Kolovrat, ktorý prišiel do módy z Ruska – ide o v Poľsku vytvorený novotvar zo začiatku 20. storočia. Nie je historický a v tejto podobe nie je ani pôvodný, už vôbec nie je všeslovanský, ale pre svoju podobnosť s pôvodnými znakmi by nemal byť automaticky považovaný za extrémistický, i keď je možné, že ho použili aj extrémisti.
Pôvodný slnečný znak z nášho územia. V tejto podobe bol od roku 2000 používaný ako podtlač k reťazcu článkov o vedomectve v časpisoch Diva a Rodná Cesta a už predtým v samizdate Vedomecké listy.
Zdroje obrázkov:
Zdroj č. 1: Náboženství pravěkých Evropanů, Vladimír Podborský, Masarykova univerzita, Brno, 2006
Zdroj č. 2: Slovenská vlastiveda II., kol.autorov, Slovenská akadémia vied a umení, Bratislava, 1943
Zdroj č. 3: Slované – Historický, politický a kulturní vývoj a význam, Chropovský Bohuslav, Tisková agentura Orbis, Praha, 1989
Zdroj č. 4: Slovenské črpáky, Komorovská Marta, Tatran, Bratislava , 1980
Zdroj č. 5: Archív časopisu Rodná cesta
Zdroj č. 6: Návrat Slovenov v duchu a slove, Miro Žiarislav Švický, Vydavateľstvo Diva, Kokava nad Rimavicou, 2014
Zdroj č. 7: Keramika dvoch tisícročí, Mária Lamiová, Tatran, Bratislava, 1982
Zdorj č 8: Veľká Morava – Doba a umění, Dekan Ján, Odeon, Praha, 1985
Zdroj č.9: Martin Slivka, Karol Plicka – básnik obrazu, Mária Mázorová, Kliment Ondrejka a kol., Slovenské ľudové tance, Valentová Zora, ÚĽUV – Publikácia k 50. výročiu, 1996.
Zdroj č. 10: Mikulčice – Sídlo a pevnost knížat velkomoravských, Poulík Jozef,
Academia, Praha, 1975