Keď niekto povie „ Vítanie jari“, mnohí si predstavia vynášanie Moreny, alebo kresťanskú Veľkú noc.
V skutočnosti je Svätenie jari dlhším chodom, ktorí sa začína prinajmenšom v predjarí a vrcholí Turícami (Letnicami).
V mediálnej dobe sme často svedkami toho, ako mnohí pisatelia hľadajú vzory pôvodných prírodných sviatkov v neskorších mestských rímskych a kresťanských vysvetleniach. Treba si pritom pripomenúť, že tie rímske štátne, a aj cirkevné vysvetlenia prišli až po tých prírodných. A i keď nové názvoslovie sčasti spätne ovplyvnilo vysvetľovanie pôvodných sviatkov – v snahe o príklon ku žiadaným cirkevným a politickým cieľom, základ prírodných sviatkov je naďalej v preciťovaní samotnej prírodno-duchovnej podstaty.
Od Moreny k Turoňovi
V jarných sviatkoch to je práve tak. Plodonosné čaro vnímame už počas sviatkov Zimného Slnovratu, keď v obrade Oseňa obradníci rozhadzujú zrno, aby bola v novom roku dobrá úroda. Tak vidíme i v čase Hromníc, ako deti sa majú na snehu šmýkať, aby vyrástla dlhá konopa. Čaro podobného môžeme vnímať i v tak obľúbených krasliciach, ktoré predstavujú zrod nového života, pučiacich z vajec so slnečnými a kvetovými znakmi. Rozkvet a rozpuk novej sily predstavujú i halúzky vŕby rakyty, ktoré v predjarí a na jar putujú do domácností, aby – ako bahniatka – jahňady – pripomínali zrod novej , jarnej sily. Tú očakáva nie len hospodár, ale každý, kto sa potrebuje prehriať a posilniť životabudiacim janým chodom. Po ponurom únore – krutom, teda ľútom ľutni prichádza mesiac brezivovosti – brezeň. Vtedy nielenže brezy poskytujú sladkastú šťavu, ale – od dolín k horám – prebúdza sa pučanie tráv, na ktoré čaká všetko, čo potrebuje jej živiny. Počas brezňa a v chladnejších polohách aj dubňa, keď pučia duby, pôdohospodári prikračujú k obradnej orbe. Obetinami Matke Zemi v podobe kraslíc, či už škrupinatých, alebo hlinených, ale aj prostredníctvom obradného polievania svätia obradníci plodivú Zem. A nie len Zem, ale aj devy a ženy. Polievanie vodou nie je len znakom veľkonočnej polievačky dievok, ale aj chlapcov, parobkov, ktorí na Turíce roznášali máje,. Aj tých zvykli gazdiné polievať vedrami vody. Tak obradne aj oráča a jeho pluh oliali, aby voda z nich stekajúca na Zem posvätila ju silou plodivou.
Ako v dobách dávnych vyzeral jarný obrad plodivý – to v mnohých veľké predstavy vyvoláva. Pravda je však taká, že ten obrad je skutočný, ktorý sa v duchu deje. Podľa niektorých ľudových obyčajov je milencom radno pod rozkvitnutou čerešňou sa bozkávať, podľa iných jazykov sa pod ňou pomilovať rovno treba. Nuž, každý si už musí zvážiť, aký stupeň plodivosti rodového statku chce dosiahnuť a tiež – aký stupeň odľahlosti je mu dopriaty, lebo v husto zastavanej záhradkárskej oblasti dnes obrady plodivé veru aj pobúrenie neveriacej verejnosti vyvolať by mohli.
Dnes mnohí si pôvodné jarné obrady na vynášanie Moreny (na smrtnú nedeľu) zužujú. Ono je otázkou, čo vôbec vynášanie Moreny je obrad až tak pôvodný, a či to nie je vlastne hybridný, teda zmiešaný pozostatok akýchsi pohansko-kresťanských predstáv. Lebo na Slovensku len v niekoľkých dedinách zachovaný obrad bitia dedka skôr pripomína cirkvou nariadené hanobenie modiel – k nim patrili u Slovanov aj sochy dedov, ktorí sú dodnes v podobe sôch svadobných. Topenie, pálenie a bitie skôr pripomína potláčanie pôvodného duchovna, než ako jeho rozkvet. Aj preto pisateľ dlhodobo uprednostňuje skôr čaro nárastu a pestovania, než ako náznaky ničenia. Pravda, v dnešnej dobe k jari uskutočňujeme aj očistný a liečivý obrad s použitím očistného ohňa a vody, zaobíde sa bez pálenia, či topenia postavy.
K jarným obradom patrí obchôdzka s Turoňom. Turoň je pobradnícka postava, ktorá je odetá v kožušinách (niekedy s použitím vrecoviny) a na hlave má rohy turie, prípadne capie či baranie. Má sa vyváľať pri hnojisku, aby bola dobrá úroda. Turoň býval byť aj súčasťou fašiangového sprievodu. Spolu s postavami , ako slameník (odetý do slamy alebo tŕstia), ten mal naznačovať spojenie s úrodným poľom svojim odevom. Smrtka predstavovala prírodnú zákonitosť, ktorej súčasťou bol neustály kolobeh rodenia a umierania. Ku zavedeným ľudovým omylom, ktoré vznikli ako následok úpadku pôvodného duchovna pod vplyvom cirkevných zákazov a vysvetlení – patrili aj rohaté masky, používané aj v čase fašiangov. Rohaté postavby pôvodne boli turoňmi a nie čertami, ako traduje neskoršia ľudová slovesnosť. Ich úlohou bolo privolanie plodivých síl jari a nie strašenie detí.
POSUNY SVIATKOV
V ľudovej piesni „Fašiangy – Turíce – Veľká noc príde“ je usporiadanie sviatkov iné, ako je dnes bežné (Fašiangy – Veľká noc – Turíce). Možno povedať, že na prvom mieste sú Hromnice – nazvané podľa hromovládneho božstva, u Slovanov Perúna. Tu môžeme vidieť, že v Rímskej dobe tomuto sviatku predchádzajú Luperkálie a že je to sviatok predjarný, či včasnojarný. Jeho umiestnenie na začiatok lutňa môže byť ovplyvnené teplým stredomorským počasím. U nás (by) inak boli Hromnice trochu neskôr. Splývali by s Fašiangami, ktoré síce už nemajú náš názov, ale majú pôvodné obradové prejavy. Cirkevné použitie Fašiangov na ukončenie, či vyvrcholenie „rozpustilostí“ je zjavné – ich čas vlastne určuje Rím tým, že určuje čas veľkej noci a z toho vyplýva ich umiestnenie na začiatok nariadeného pôstu.. V prírodnom duchovne by mal byť najskôr Hromnično-fašiangový sviatok – v predjarí. Po jarnej rovnodennosti by mali byť vlastné jarné sviatky – kedy aj sú, ale mediálne prehlušené biblickou ideológiou. A následne by mali byť sviatky vrcholenia jari – Turíce – Letnice – Máje – Rusadlá – Na ducha, keď mali Slovania pôvodné zádušné sviatky – Dušičky – na rozdiel od Keltov, ktorí ich mali na jeseň a vlastne podľa nich ich aj presunula západná cirkev na začiatok listopadu.
V skratke – k jarným obradom patrí nielen svätenie vodou, ktoré sme už spomenuli, ale aj čistenie studničiek. Vetvičky predstavujúce pučiaci život, strom života i posvätné háje – poznáme v podobe veľkej noci, ale aj májového „pierka“ (máj ako strom života). Vajce – aj v podobe kreslenej kraslica – je znamením pučiaceho života, ako aj Slnka, ktoré súvisí so stvoriteľským počinom boha nebeského svetla – Svaroga. Ten podľa slovanskej slovesnosti stvoril z nebeského ohňa svet a potom ukul Slnko. Na starších podobách kvety majú vlastne podobu slnečných znakov, predný a „zadný“ diel kraslice oddeľuje „opasok“, ktorý predstavuje spojenie a zdravie rodu. Vŕbové prúty, i pošibanie nimi predstavujú čaro spojenia – vŕba ako ženské drevo, sťahuje nepriaznivé sily. Veľkonočné korbáče – šibáky – určite nikdy neboli odrezanými vrkočmi žien, ako to niektorí mylne vysvetľujú. Vlasy boli opatrované, po odstrihnutí spálené, alebo inak opatrené s nadmernou úctou, a keby sa náhodou stalo, že by mládenci ukradli vrkoče vydatej ženy, jej muž by im naskutku kosti porátal.
Pôvodné prírodné sviatky, ktoré tu máme od dávnoveku, boli v poslednom tisícročí buď potlačované, alebo vládnuce kruhy znižovali ich dôležitosť a robili z nich akoby len nejaký ľudový doplnok invázneho duchovna. Dnes prechádza rodné duchovno svojou obrodou a k tomu patrí i obradoslovie kola roka. Mnohé veci zákonite prehodnocujeme a v záujme zachovania našej kultúry je aj ustanovenie pôvodných sviatkov vo vedomej podobe, nie len v podobe zvykov, ktoré v neúplnej podobe prežili tisícročné potlačovanie. A práve v čase tejto jari nech sa deje odklínanie nášho prírodného ducha, nech živý oheň spáli zvyšky nevôle a nech spolu s bezpočetným množstvom kvetných a listových pukov, polievaných životodarnými vodami neba a Zeme, vykvitnú aj kvety našej duchovnej obrody. Tak, ako vtáčik sa vyliahne z vajíčka, nech z našich kraslíc sa vyliahne znovuzrodený svetlý, slnečný duch, ktorý v týchto dňoch prežíva svoju jarosť.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Jarné sviatky: základom nie obžierka, ale obroda?
Veľkonočný pondelok bol na Slovensku oddávna bujarým dňom. Dnes je to azda po prvýkrát v období posledných dobách, keď to tak nebude.
Podprahové úkony, ako oblievačka a šibačka, spojená s hodovaním až obžierkou, by sa dali nazvať obradmi, keby nimi ešte boli.
ČO SÚ JARNÉ OBRADY?
Slovo obrad je výraz pre výraz pre úkon, v ktorom sa veci dejú, konajú – po poriadku, v poradí výsledkom má byť nejaký rád, „riad“ znovunastolenie poriadku, predovšetkým – duchovného. Lebo telesný poriadok nastoľujeme upratovaním.
Dnes, v čase schladenia pohybu osôb, dopravných prostriedkov, návštev a ďalších prejavov spoločenského života, môžeme si položiť otázku, o čo vlastne prichádzame? Keď široké vrstvy obyvateľstva neuskutočnia ten dávny spôsob prežívania veľkonočného pondelka?
Ak mnohí vytýkajú kostolným obradom, že sú často len formálne, tak na to by sme mohli povedať, že ak by to bola pravda, tak aj v prípade niektorých pozostatkov prírodných obradov je to podobné. Napríklad v prípade veľkonočnej kúpačky a šibačky. Koľkí si uvedomujú podstatu týchto obradov, ktoré sa zúžili na pomerne málo vedomé obchôdzky spojené ani nie tak s úctou, ako s pôžitkárstvom?
Pripomeňme si, že v ľudovom tradičnom poňatí z piatich po sebe nasledujúcich jarných sviatočných dní sú tri z pôvodného duchovna:
Zelený štvrtok – sviatok pôvodného (prírodného) duchovna – názov odvodený od vetvičiek stromov, ktoré boli v pôvodnom duchovne nositeľmi čarovnej sily.
Veľký piatok – sviatok biblickej kultúry, podľa ktorej v ten deň mal byť ukrižovaný Ježiš (alebo sa to v tento deň pripomína)
Biela sobota – sviatok pôvodného duchovna – deň, keď sa obradne zapaľuje živý oheň.
Veľkonočná nedeľa – podľa biblického duchovna zmŕtvychvstanie
„Veľkonočný“ pondelok – sviatok obrady pôvodného duchovna, obchôdzka so svätením vodou (alebo aj vŕbovými prútmi) a hodovaním.
O PODSTATE JARNÝCH SVIATKOV
už pisateľ napísal rad článkov a len v skratke a heslovite:
Voda ako živel zrodenia a znovuzrodenia – spojená s jarou a plodnosťou, uctením si ženského rodu od púčikov vŕby rakyty až po dievčatá a ženy, ale i spojená s jarou a obrodou roka a jeho (slnečných) síl.
Vŕba – ženský strom a jeho prúty nesúce v sebe čaro pučenia a novej jari.
Kraslice – zdobené vajcia. Vajce ako znak slnečného ducha – každoročného obrodenia Syna – Slnka z otca Svaroga stvoriteľa. Vajce ako predstava slnečnej sily zrodenia bolo v drievnejších dobách na Slovensku používané ako obradný a obvetný (obetný) prostriedok i v čase Zimného Slnovratu, keď je duch obrodený, ako aj na jarnú rovnodennosť a spln po ňom – keď duch klíči v podobe jari. Dávne kraslice boli zdobené svargami (svastikoidmi), ktoré prerastali do kvetov. Dnes už je bežné často len vysvetlenie kvetov, odkedy učenie v národopise vedú kvetinárky a v duchovede vežovníci.
Mali by sme si uvedomiť, že zákaz vychádzania prišiel v pravý čas: pred jarnými sviatkami. O nijaké veľké duchovné hodnoty tak ako národ neprichádzame – aj tak sme to v posledných dobách dosť zanedbávali. Navštíviť rodinu je dobré, samozrejme, za bežných okolností, obžierka, ktorú niektorí uskutočňujú, neprináša dobré výsledky a tváriť sa, že robíme obrady, keď ich vlastne len bezducho a často až slaboducho okliešťujeme, by nebolo správne. V zásade vždy platí počas sviatkov toto: Najprv obrad, potom hody.
ZÁSADNÉ ČASTI (jarných) OBRADOV
Obrad má 4 základné časti a k tomu piate – ako hodovné kolo – „koláč“.
4 teraz píše číslovkou, lebo tá predstavuje pôvodne aj prakríž (na 4 svetové strany, 4 živly ) a tiež slnečný znak (so 4, 6, či 8 ramenami), ktorý je na krasliciach tisíce rokov, aj keď o tom väčšina národa nevie. Pisateľ spravuje niekoľko záhrad a v nich je bezpočet kvetov, ale tie znamenia na krasliciach nie sú len kvety, je to aj svetlo, Slnko a stred sveta. Kraslica býva často „opásaná „ opaskom, ktorý znamená zdravie (rodiny) a delí ju na 2 strany, prípadne – spája jej dve strany.
- Prvá časť obradu je sústredenie, očistenie, stíšenie, príprava. Súčasťou toho býva aj pustenie – pôst. Pustenie jedla a teda postenie patrí k príprave. V tomto prípade je to jarný pôst. Niekto pustí len mäso, niekto všetko živočíšne, niekto umelé sladkosti, niekto aj kvasené cestoviny, podľa založenia a potreby, ale každý sa môže očistiť. K pusteniu nemusí patriť len jedlo, môžu to byť aj iné pôžitky, ktorých sa na čas vzdávame.
- Druhou časťou obradu sú chvály. Účastníci obradu chvália dary – ako napríklad prichádzajúcu a pučiacu jar, životodarné sily (divy), vodu (živly), duchovnú podstatu. Pochváliť môžeme aj to, že sme sa stretli, že tu sme…
- ponúkajú službu obradného úkonu – v prípade jarného sviatku je to im napríklad očista posvätným živlom vody. Ponúkajú, teda tak, ako to prináleží ich stavu. V mládeneckom veku azda viac hravo a jaro, v zrelšom zrelšie, v kruhu známych, samozrejme. Týmto je uskutočňovaný obrad. Voda znamená aj očistu aj je to živel zrodenia. Jarná a jará živa – sila sa má nabudiť a obrodiť. Tak, ako celá spoločnosť.
- Obvetina. Obvetovať – skrátene obetovať – znamená vysloviť prehlásenie – ak siaha na niečo posvätné – tak prísahu. Napríklad pri samotnom obrade alebo po jeho uskutočnení. Obveta môže byť aj prianím – zdravia, krásy, sily, zladenia…
- Hody – dary divov a živlov sú na prestretom stole a spoločnosť po uskutočnení predchádzajúcich častí sviatku – obradu – svorne hodujú.
A čo sa z týchto piatich častí jarných sviatkov zachovalo? Môžeme sa vyhovárať na tisícročné zákazy pôvodného duchovna, ale nemôžeme povedať, že by sme už niekoľko desaťročí nemali slobodu a nemohli žiť v obrode podstatných hodnôt. . A čo sa teda z tých piatich úkonov tak dôležitého výročného sviatku zachovalo? Zväčša len obchôdzka, a to u mnohých nie celkom uvedomelá a hody, u niektorých hraničiace, alebo presahujúce nevedomú obžierku.
Tak tu ho máš – zákaz vychádzania. Môže to byť akoby trest. Ale – môže to byť aj dar. Chvála.
EŠTE NÁM MÔŽE VYJSŤ SLNKO
Mali by sme si uvedomiť, že ak sa teraz nezbadáme a neuvedomíme, tak už kedy? Predsa nechceme ako spoločnosť ostať na úrovni spotrebných zvierat. Pričom – zvieratá aspoň neohrozujú Zem.
Tak krásne sviatky, ako sú jarné , by sme mali sláviť s úctou.
S blízkymi predsa môžeme byť stále v spojení. Aj keď s nimi telesne nie sme. Spojenie je predsa záležitosťou duše.
Mali by sme si vážiť stav možnej zmeny a využiť ho na uvedomenie a uskutočnenie skutočnej duchovnej premeny.
Áno, ak nie na bielu sobotu, tak potom – zapáľme sviečku s pripomenutím si sily, nebeského svetla, z ktorého povstal podľa povestí predkov tento svet. A s úctou sa umyli vo vode – posvätnom to živle. A ponúknuť môžeme obradnú službu ak o to je záujem. Ak nám nevyjde obrad v nejaký deň, ktorý je s tým tradične spojený, tak nič hrozné sa nedeje – ak očistu a uvedomenie uskutočníme inokedy. Ale – dôležité je, aby sme ju naozaj uskutočnili.
Áno, byt, či dom ozdobený halúzkami a možnože aj kraslicami – to môže byť nielen prejavom krásy, ale i vedomia.
A všetko ostatné – možno je a možno nie je dôležité. Pre vás, pre nás. Je to naša voľba. Budeme pestovať aj kultúru, teda ducha, alebo ostaneme na ponúkaných spotrebných hodnotách? Vykročíme na cestu duchovného pokroku?
Nuž, je to na každom. Pisateľ sa neteší tomu, že väčšina ľudí je uväznených v určitom priestore, i keď by radi išli aj inde. Ale navrhuje tento stav využiť.
Na vycítenie. Na vedomenie. Na obrodenie.
Chvála za dary z čistého zdroja, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Jarnou rovnodennosťou sa začínajú jarné sviatky. Od pradávna boli tieto sviatky rozmiestnené od marca do mája, pokiaľ hovoríme o severnom miernom pásme. Indoeurópske národy považovali za nástup Nového roka spravidla jar. Na juhu, napríklad na území starého Ríma, začínala jar skôr. Preto napríklad september je siedmy mesiac, október je ôsmy mesiac…, december desiaty, vieme, že septima je siedma trieda, oktáva má osem tónov a deci je desať… Dvojmesačný posun vnímania nového roka vznikol s nástupom nového kalendára v snahe priblížiť sa k Zimnému slnovratu. Nástup jari totiž nebol tak ľahko merateľný, ako Slnovrat, na ktorého určenie stačili dva body (vrchol kopca a kameň, na ktorý tieň dopadol, či stĺp a kameň so značkou v smere jeho slnovratového tieňa. Ak Zimný Slnovrat je oplodnenie, pri ktorom sa v duchovne Slovenov znovuzrodí slnečné božstvo Svarog v podobe Svarožiča, tak jar je znovuzrodením prírody.
RÔZNE ČASY V RÔZNYCH PODMIENKACH
Dnes používame presné časníky s vyznačenými dňami, pri splnoch je dokonca hodina, pri rovnodennosti či slnovrate tiež. Toto na uskutočňovanie duchovna nie je potrebné.
Duchovno nie je matematika a aj vesmíroveda, ktorá nám pomáha pochopiť a merať dráhy telies, je v duchovnej kultúre len pomôckou, nie cieľom.
Na to, kedy uskutočníme jarné obrady, vplýva veľa vecí. Presný čas jarnej rovnodennosti, ktorá v tomto roku pripadla na 20. brezňa (marca), je odvodený od polohy Slnka oproti Zemi, bez ohľadu na mesiac. Od pradávna však vedome vnímame aj dráhu mesiaca a na stanovenie jarných obradov preto má vplyv aj čas mesačného splnu, ktorý na naše duše pôsobí. V tomto roku bude spln 6. dubňa (apríla). Môžeme si všimnúť, že v nadväznosti na staré duchovná prebral vnímanie splnu aj kresťanský prúd a preto je Veľká noc každoročne posúvaná podľa prvého svätojarného splnu.
Dnes majú jarné sviatky u Slovenov dva hlavné prejavy: Vlastné Vítanie jari, či Svätenie jari a sviatky zádušné, ktoré sú Na Ducha (Turíce) a teda v máji. Sú to slovanské sviatky duší predkov (presunutie Dušičiek na jeseň spôsobila západná cirkev) a takisto sú to aj sviatky slovanskej samosprávy (voľby májových, či rusadelných kráľov). Už počas týchto sviatkov sa v niektorých krajoch používa názov Letnice, ktorý v iných krajoch prináleží už Letnému Slnovratu.
OBRADOVÉ ZÁKLADY
Jarné sviatky teda majú viacero obradových prvkov.
Ako pred každým sviatkom, aj tu je potrebná najprv úprava obydlí a pozemkov. A teda – jarné upratovanie.
Príprava miest svätenia. A teda – napríklad čistenie studničiek.
Zdobenie obydlí jarnými znakmi, ako jarné puky (pužičky), tiež znamenia slnka (slnečné kraslice so znakmi slnečných kvetov) a podobne, obnova malieb v dome a na dome – v oblasti pece,
Vlastné obrady, chvály, obetiny, piesne … obrady jarného oplodnenia posvätnou vodou – obrady svätenia diev, hriadok, očista vodou..
Hody – kolové koláče zázorňujúce posvätný kruh a Slnko, hodovné jedlá a hodovné nápoje.
Hospodárske obrady – obrad Turoňa a podobne.
VEĽKÁ JAR
Je čas rozpadu tradičných duchovných celkov a po dlhej dobe, na našom území po tisícročí, nastáva znovuzrodenie prírodného duchovna. Rodné duchovno môže mať mnoho podôb, mnoho poňatí, avšak v základe ide o vekmi osvedčené prvky, z ktorých sa skladajú jeho, naše prírodno-duchovné diela, vrátane obradoslovia kola roka. Tieto diela sú sčasti dané Všehomírom, duchovnými silami. Sčasti sú dokreslené nami.
Toto posvätné dedičstvo udržiavame. Každý tak, ako práve vieme. Naše spôsoby a cesty sa vyvíjajú. To skutočnejšie, naozajstnejšie, dlhšie prežije; to, čo stojí na vratkých, umelých základoch, skôr spadne.
Tak, ako práve prežívajú a ožívajú stromy a kríky, tak prežívajú a ožívajú aj naše duše.
Lesy našich duší prežijú. Rastú, vyrážajú puky listov i kvetov. Oplodnia sa a zarodia.
A pri udržiavaní ducha nezabudnime ani na jednu z našich posvätných úloh života. Sú tu duše, ktoré sa chcú vteliť a na Matke Zemi prežívať svoje životy. Neprepadnime chmúrnym myšlienkam. Neprepadnime temnote. Nezabime ich cesty skôr, než sa začnú. My , ktorí udržiavame rodného ducha, nemáme žiť v porazeneckých náladách. Náš svet sa nekončí. Končí sa svet toho, čo má odhniť. Ale my a naši potomkovia a nasledovníci budú rozvíjať obrodnú spoločnosť vo veľkom kole prírody. Sme zakladateľmi obrodného chodu. Budeme čeliť nepokojom, niekedy aj útokom, budeme čeliť rozvratu a temnote. Budeme čeliť v zápasoch i v mieri. Naše hnutie duchovnej obrody sa nikdy neskončí. Spočíva v bezpočte veľkých i malých krokov, drobných úkonov v kole posvätných dní, mesiacov, rokov, vekov. Je to cesta na dlhú trasu. Je to cesta našej mliečnej a vodnej dráhy. Je to cesta Slnečná, na tvári Matky Zeme, za ktorú nieto náhrady.
Keď padnú príbehy ľudskej spupnosti, keď padnú príbehy ľudostredných ideológií, ktoré svojou sebeckosťou ničia prostredie na Matke Zemi, keď padnú príbehy nenávistných, lebo nenávisť je slepota, rozhostí sa mier. Nový mier. A v novom mieri naplno prekvitne naša jar.
Čakali sme na to celé veky. A teraz to prichádza. Prichádza znovuzrodenie slnečného, prírodného ducha. Je to naša Vesna, je to naša Svätá Jar.
Chvála za dary z čistého zdroja, chvála aj bytostiam cez ktoré prišli.
Žiarislav, Na Medzi, k jarnej rovnodennosti ´23
ZRELÁ JAR
Noc pred Turícami (iné názvy: na východe Rusadlami, májmi, na západe Letnicami, Na Ducha), je oddávna považovaná za čarovnú, podobne, ako noc pred Kračúňom. Kým mládenci stavajú máje, ostatní „merali noc“ a nečudo, že je táto noc spojená aj s pálením ohňov. V niektorých oblastiach turíčny čas je už predznamenaním Letného Slnovratu. A teda aj zriedka dochované preskakovanie ohňov v Čechách v čarovnú turíčnu noc tomu nasvedčuje; podobne, ako výrazne predslnovratové pálenie „míle“ na slovenskom Podpoľaní, pričom z dymu valiaceho sa do obývanej doliny sa malo veštiť. Zjavne ide o predslnovratové miestne posuny – presunutie niektorých slnovratových obradov na máj. Hovoríme o čase, keď jar vrcholí v mesiaci kvitnutia – v květni, na Slovensku v mesiaci veľkej trávy – v traveni. Vtedy sa konajú aj obradné voľby májových, či rusadelných kráľov, ktoré pripomínajú dávne obdobia rodovej demokracie.
Môžeme predpokladať, že niekedy v časoch pradávnych ľudia vnímali dve ročné obdobia – zimu a leto. Neskôr pribudli prechodové obdobia – jar a jeseň. Vďaka pôdohospodárskej spoločnosti a dôslednejšiemu deleniu času, ktoré je u nás doložené od dôb neolitu (8 000 rokov dozadu) sa obradovosť presnejšie usporiadala v čase , podliehajúc občasným zmenám v podobe vonkajších tlakov a vzájomného ovplyvňovania. Korene, jadro pôvodnej prírodnej kultúry však ostalo zachované a možno ho opäť využiť v prospech prírodného, prirodzeného spôsobu života, pretože aj dnešná a budúca spoločnosť bude plne závislá na prírode.
OŽÍVANIE KOREŇOV
Dnes silné odtrhnutie človeka od prírody, pravda – len vo vedomí , lebo tak, ako aj v minulosti žijeme na Zemi Matke, pijeme živú vodu, dýchame vzduch a hrejeme sa na slnku a pri výhrevných telesách, na ktorých je pripravované aj naše jedlo a prenesene všetky odvetvia hospodárstva. A práve v tejto dobe je dobré si pripomenúť našu prírodnú podstatu a to aj v duchovnej rovine. Dnes až módne „tu a teraz“ má aj spoločenskú podobu a jej súčasťou je sebauvedomenie v časopriestore s pomocou kolobehu prírodných sviatkov. Niektoré z týchto obradov sa uskutočňovali začiatkom jari, niektoré neskôr, ale môžeme ich v prípade potreby uskutočniť v malom kedykoľvek, i v traveni (v máji). Teraz sa teda pozrime, ako môžu vyzerať jarné obrady nie v dedinskej, či mestskej spoločnosti, ktorá na nich už zabúda, ale v našom osobnom živote, na ktorom – záleží!
Skúsme si teda pripomenúť niektoré živé duchovné postupy.
SVIATOK DUCHOV PREDKOV
Na prelome dubňa (apríla ) a traveňa (mája) je sviatok duchov a duchovna predkov. V kúte oproti peci, či oproti sporáku umiestňujeme predmety pripomínajúce duchovno a duchov predkov. Môžu to byť posvätné znaky (slnečné kolá, stromy života, naznačený rodostrom), ako aj soška deda a baby. Môžu to byť aj snímky či kresby už nežijúcich predkov. Môžu tam byť aj sošky, alebo obrazy, ktoré nám pripomínajú svätosti. Sviecu zapálime s pripomienkou uhnietenia nášho sveta a môžeme zapáliť i očistné bylinky a živice. Dom (byt) očistíme po kútoch a po slnku. Navečer posledného dubňa zhasneme elektrické svetlá a pri sviečke alebo pri sviečkach s chválou povečeriame. Predkom doprajeme obvetinu v podobe chvály alebo aj piesne. Ak niekto z rodiny umrel v tom roku, možno prestrieť aj jemu. To môžeme urobiť aj na mieste pripomínajúcom rozlúčku.
TANEC DUCHOV
Ak sme v spojení s podobne cítiacimi priateľmi, môžeme pripraviť tanec duchov. So zatajeným dychom a pripomenutím zažania sveta zapálime oheň a vedomým spôsobom uskutočníme chvály živlom, divom a predkom. Dohodnutá hudba s tepom a ladnosťou (bubnami dobmi, riečicami a koncovkami či inými ladnými nástrojmi) môže byť posilnená spevmi piesní, i spevmi práve precítených obrazov a viet. Stupňovaním tepu môžeme privodiť stupňovanie duchovného vnímania. Pri vrcholení tepových hudobných nástrojov a spevu sa spájame s duchmi a duchovnom predkov, na ktoré sa napájame a dostávame z neho silu na duchaplné napredovanie a ozdravenie rodov a sveta. Spájame sa s duchmi a svätosťami, ktoré ožívajú na ceste duchovnej obrody.
VYNÁŠANIE MORNÉHO v malom (jarný obrad očisty)
Aj keď spoločenský obrad sa podľa dochovaných zvykov dial na smrtnú nedeľu, teda týždeň pred kvetnou, môžeme uskutočňovať obrad aj neskôr, isteže lepšie, ako nikdy. Nemusíme páliť a topiť postavu, môžeme spáliť a zmyť nánosy svojich ťažôb aj inak.
Nemusíme zvolávať obec, môžeme to uskutočniť s blízkymi, alebo sami. Očistný jarný obrad možno uskutočniť i v čase pokročilej jari a to aj keď žijeme v paneláku. Ak je taká možnosť, zájdeme si niekde k vode a vyskladáme si obraz toho, čoho sa chceme zbaviť. Máme predsa v sebe zranenia, alebo ich nestrávené zvyšky – či už duchovné alebo telesné, alebo – aj aj. Zo suchej trávy, z kôry, z drievka či z inej prírodnej hmoty uhnietime niečo, do čoho vložíme svoje bolesti. Robíme to so zmeneným stavom dychu – dych najprv zastavíme, potom pomaly dýchame plným spôsobom – nielen pľúcami, ale aj s pomocou bránice, čím oživujeme nielen cit, ale aj vôľu. Tú guču ťažkostí potom položíme do vopred pripraveného ohníka. So zatajeným dychom sledujeme, ako to horí a ako sa strácajú v plameni očistného ohňa naše ťažkosti . Môžeme pritom spievať jarnú, alebo očistnú pieseň, prípadne pieseň zdravia. Na Vedomeckej ceste sme tento obrad uskutočňovali na Slovensku, ale i v Čechách i na Morave v skupinách a spievali pritom očistno – ozdravnú pieseň: Duch náš ochranný – dušu ochráň mi, nech sme zdraví, nech sme zdraví. Duch náš očistný – dušu očisť mi, nech sme zdraví, nech sme zdraví. Duch náš posvätný – dušu osvieť mi – nech sme zdraví… Pieseň možno spievať i v jednotnom čísle . Keď neviete nápev, môžete si pieseň spievať po svojom, alebo ju jednoducho recitovať ako prianie alebo modlitbu.
OBRAD TUROŇA V MALOM
Je to prastarý obrad hospodársky, pri ktorom tanečník v maske Turoňa, v ústroji s akoby býčou hlavou (niekedy má podobu kozla alebo barana) oplodňuje mužskou plodivou silou Zem na hospodárstve . Pripomeňme si, že duch Turoňa – aj so svojimi rohmi na spôsob bylinožravca – predstavuje hlavne ducha mierumilovného rastu. Raz do roka ho uskutočňujeme aj v celonárodných súvislostiach, pretože aj národné hospodárstvo má pravdaže svoj význam. Len pre zaujímavosť – v tomto roku pisateľ požičiaval jednu z našich turoních masiek hospodárovi, ktorý orie na stovkách hektároch a nechcel nechať všetko len na náhodu – ide aj o naladenie samotného hospodára, ktorý musí vytušiť, kedy s úspechom siať a sadiť, aby sa osivo dobre ujalo a výsevný kalendár a predpovede počasia „modernými šamanmi“ na to zväčša nestačia. Tento tanec sa deje na pozemku (nie priamo na poli, pôvodne pri hnojisku, ani kompost nie je zlý 🙂 . V skupinovej podobe sa medzi slohami opakuje nápev : “Už ten Turoň tancuje, nech úroda dobrá je…“. V malom keď robíme plodonosný hospodársky obrad, rozložíme si veci, ktoré nám pripomínajú našu prácu a náznakovo aj jej podporu a výsledky. Môžeme si pustiť hudbu nástrojovú, alebo aj spievanú, ale ak spievanú, tak takú, ktorá svojim významom nijako nenarúša naše ciele. Druhý spôsob je, že si hrkadlami, alebo samotnými krokmi vyrábame tep (rytmus) a tancujeme ku zdarnosti nášho zámeru. Treba povedať, že keď tanečník tancuje v ústroji – napríklad Turoňa – v tejto obradnej službe sa vzdáva svojho osobného jastva a splýva s nadosobnou silou plodivosti, ktorá má zabezpečiť hospodársky zdar. V duchovnej rovine ani nemusíme byť ustrojení úplneš ako Turoň, hlavne keď tancujeme osobne osamote, ale – dôležité je, aby sme v tanci splynuli so silami jarného rozvoja a spätným pôsobením sa pripravili na svoj diel – na prijatie svojej časti. Ako sa líši jastvo od sebectva (oba výrazy sú v latinčine „ego“, ale jastvo je zdravé a sebectvo je nezdravé), tak sa líši aj šťastie od hrabivosti. Šťastie vychádza so staroslovanského koreňa …… a znamená to byť so svojou časťou (celku) , a teda nie mať všetko, ale mať (vnímať) svoju časť. Na tom nie je nič zlé.
OBRAD KVITNUTIA
Kvitnutie bolo oddávna sprevádzané úctou , ktorá je aj prejavom uvedomenia si dôležitosti kruhu rastlinných chodov. Vnímanie krásy kvetov je dôležité pre zosúladenie sa s jarným chodom. Vnímame, aké kvety práve kvitnú. Tie , ktoré poznáme, môžeme v prírode aj s úctou natrhať ako liečivé , ak ich je hojnosť a ak vnímame ich potrebu. Niektoré kvety a ich šťavy sú jedlé. Bohato rozkvitnutá lúka nestratí na svojej kráse, ak si kvet dáme na odev alebo do slov, alebo ak ho ponúkneme milej osobe. Najväčším čarom je však jednoduché voňanie kvetov, alebo vnímanie ich farby, ich živy – životnej sily. Môžeme pozorovať včielky a iný hmyz, ako tie kvety opeľujú a môžeme tiež vnímať ich čistú silu a prijímať ich duchovné svetlo , ktorý možno dostať i bez toho aby sme kvet odtrhli, alebo vyluhovali. Môžeme tiež ku kvetinám priložiť pohár s vodou a po chvíli ho vypiť, alebo si pri pití predstavovať čistú silu kvetín.
Čo by sme ale určite spraviť mali, je precítenie kvitnutia v duši, v srdci, v našich vzťahoch, v porozumení i v láske. Mali by sme precítiť lásku, uctiť si druhé pohlavie, byť príjemný a pozorní, povenovať sa tyčinkám, alebo bliznám kvetov, v prírodnom, a teda – navzájom sa doplňujúcom duchu. Byť v súlade s práve pučiacim dubom, i s kvitnúcou čerešňou. Na záhradke, či v lese sa v prípade záujmu milej duše vždy nájde dosť miesta.
MÁJOVÉ VOĽBY – rozkvet dobrého
V ľudovej kultúre poznáme jarnú voľbu kvetnej kráľovnej, ktorá je náprotivkom voľby májových kráľov. V tomto sviatku sa spája prírodná podstata kvitnúcej jarnej sily s obradovým prejavom prírodnej správy – rodovej demokracie – ktorá bola v časoch slobody pôvodného duchovna vedená zvolenými predstaviteľmi. Kým načasovanie volieb na jeseň dnes môže hromadiť viac bojovnosti a podprahový boj o zásoby, voľby v jarnom období by mohli viac vybudiť sily tvorivé a hospodársky plodivé. Na jeseň a v zime vysnívané zmeny ľahšie je na jar uskutočňovať. Našou hlavnou voľbou je naša vlastná životná cesta. V našej spoločenskej činnosti v tej dobe vnímame to, čo by sme chceli podporiť v čase kvitnutia, to, čo sa uchádza o kvitnutie, rast a plodenie a toto aj rozvíjať môžeme.