Zvyky na sv.Jána

.

Zvyky na sv.Jána ( 24.jún)

▪︎ Na sv. Jána – zavčasu za rána, zbierajú dievčence i ženy „zęľa“ (byliny): materinu dúšku, myší chvostík, psí jazyk, skorocel, chlebíky, koziu bradu atď. „Jánske zęľa“ sa vyvarí a odvar sa používa ako liek pre chorých. Používajú ho aj dievčence na umývanie vlasov, aby ich mali krásne ako „pęrka“ (kvietky).

▪︎ V Turci si dalo dievča pod vankúš trávu, ktorú natrhalo z deviatich lúk. O kom sa jej snívalo, za toho sa mala vydať. Dievčatá villi na Jána vence a spoločne ich púšťali dolu vodou. Ktorej veniec plával najrychlejšje, mala sa najskôr vydať.

▪︎ Ľudia verili, že na Jána má príroda najväčšiu moc. Tento deň bol ideálny pre zber liečivých bylín, kvôli ich veľkej sile a účinku. Láskavec zbierali pre šťastie, čistec na krásu, materinu dúšku na zdravie, ľubovník na lásku, harmanček, púpavu, listy jahody, prvosienku a papradie pre nájdenie skrytého pokladu.

▪︎ V predvečer sv. Jána je v poli veselo. Mládež nakladie oheň a od neho zapaľujú dievčence slamu, nakrútenú na staré porisko z metly. S horiacou slamou sa preháňajú poľom. Dievčence, ktoré nenesú janovskú fakľu, si rozpletajú vrkoče, váľajú sa v žite, aby vraj mali vlasy pekné, žlté ako žito.

▪︎ Pastieri považovali 24.jún za svoj stavovský sviatok.Okrem veľkých vatier ho na salašoch oslávili hostinou, na ktorej sa jedla barenina často varená v žinčici alebo bravčovina z vlastného chovu. Valasi si zaspievali, zatancovali a zabavili sa pri pálenke.

▪︎ V Honte chodili po domoch chlapci s oceľou a kremeňom. Oceľ hodili v izbe na zem tak, aby aa otočila a hovorili : ,, Prinášam ván oceľ a ubil som vám oheň. Dom mal byt tak chránený pred búrkou a ohňom.

▪︎ Na Jána sa nesadilo, neokopávalo, ani inak sa nemala rušiť zem. Ľudia si nepožičiavali oheň a ak by niektorá žena bola prala, privolala by na celý chotár búrku. Aj keď Jánske ohne mali čiastočne zapezpečiť vlahu, na Jána nebol dážď vítaný, pretože v takom prípade mal trvať veľa dní, ohrozil úrodu.

▪︎ Na svätojánsku noc sa vraj stretávali aj bosorky, ktoré škodili tak, že kravám odoberali mlieko. Preto gazdiné dávali pozor, aby sa mlieko nevynášalo z domu, lebo by kravy prestali dojiť. Bosorkám ľudia pripisovali aj nechutenstvo, bolesť hlavy a urieknutie. Na ochranu pred nimi slúžil odvar z čistca. Odvar sa pil a pretierali sa ním oči. Na ochranu pred bosorkami sa tiež robili krížiky cesnakom na dvere hospodárskych budov. Gazda zvykol pokropiť maštale a príbytky svätenou vodou alebo pod prah zakopával strúčiky cesnaku.

.